Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi sa narodil legendárny herec Július Pántik
15.01.2022 Veľký Krtíš
Stredné
Plachtince/Bratislava 15. januára (TASR) – Július Pántik patril ku
generácii hercov, ktorá položila základy slovenského dramatického umenia
v povojnovom období. Hral tiež v takmer stopäťdesiatich filmoch, v
televíznych inscenáciách, či seriáloch – a práve jeden z nich utkvel v
pamäti dospelým a detským divákom: v 30-dielnom seriáli večerníčkov o
Bambuľke z roku 1982 stvárnil deda Jozefa.
Takisto sa Pántik venoval aj divadelnej a filmovej réžii a vynikal v recitačnom umení. Jeho charakteristický hlasový prejav bol samozrejme vďačnou inšpiráciou pre imitátorov, čo dokázal Michal Dočolomanský v legendárnej scénke z programu Ktosi je za dverami Milana Lasicu a Júliusa Satinského.
V sobotu 15. januára uplynie 100 rokov od narodenia divadelného, filmového herca a vysokoškolského pedagóga, národného umelca Júliusa Pántika.
Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach neďaleko Veľkého Krtíša. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Gymnázium navštevoval v Banskej Štiavnici. Hoci spočiatku odišiel do Bratislavy študovať právo, zlákalo ho herectvo. Začal študovať na bratislavskom Štátnom konzervatóriu, ktoré úspešne absolvoval v roku 1944. Ešte počas štúdia v roku 1942 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, v ktorom pôsobil až do roku 1992, keď odišiel do dôchodku. Rozlúčil sa hrou režiséra Martina Hubu "Zo života dážďoviek".
Od roku 1947 sa venoval i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a neskôr na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde získal v roku 1959 akademický titul docenta.
Vynikajúco sa našiel v postavách slovenskej literárnej klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia.
Hoci zamladi začínal na javisku ako milovnícky typ, neskôr sa prepracoval k veľkým charakterovým úlohám. Jeho herecké majstrovstvo sa vyznačovalo striedmymi gestami a nezameniteľným hlasovým prejavom.
Na plátne sa objavil už v roku 1946 ako Mišo vo filme Varúj...! režisérov Paľa Bielika a Martina Friča. Takisto si zahral v komédii Čertova stena (r. Václav Wasserman, 1950) či v hudobno-tanečnej snímke Rodná zem oslavujúcej krásy Slovenska a jeho folklóru (r. Josef Mach, 1953).
Ďalšími umelecky hodnotnými dielami, v ktorých si Pántik zahral, je film Prípad pre obhajcu (r. Martin Hollý, 1964), a tiež komorná tragikomédia z prostredia nočnej vinárne Kým sa skončí táto noc (r. Peter Solan, 1965). V roku 1966 ho obsadil Andrej Lettrich do úlohy Gazdíka vo svojej kriminálke Vrah zo záhrobia.
Pod filmom Pštrosí večierok z roku 1969 je Pántik podpísaný aj ako režisér. V roku 1973 mu Jozef Zachar zveril hlavnú rolu v snímke Očovské pastorále.
V tom čase patril Július Pántik k najobsadzovanejším televíznym hercom. K jeho popularite prispeli aj televízne seriály, napríklad Nepokojná láska (1975) alebo Útek zo zlatej krajiny (1977) inšpirovaný prózou Jacka Londona.
Dodnes nezabudnuteľný je však seriál večerníčkov Bambuľkine dobrodružstvá, ktorý v roku 1982 nakrútil Juraj Lihosit. Pántik v ňom stvárnil dobrosrdečného Deda Jozefa. Svoje herectvo uplatnil aj v rozhlase a dabingu.
Posledné roky života prežil v ústraní. Zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave vo veku 80 rokov.
Július Pántik získal v roku 1951 Štátnu cenu, bol viackrát odmenený cenami na českých i slovenských filmových festivaloch, získal tituly zaslúžilého (1966) a národného umelca (1979). V bratislavskej mestskej časti Dúbravka majú od mája 2012 Pántikovu ulicu, ktorá nesie meno obľúbeného a nezabudnuteľného slovenského herca Júliusa Pántika.
Takisto sa Pántik venoval aj divadelnej a filmovej réžii a vynikal v recitačnom umení. Jeho charakteristický hlasový prejav bol samozrejme vďačnou inšpiráciou pre imitátorov, čo dokázal Michal Dočolomanský v legendárnej scénke z programu Ktosi je za dverami Milana Lasicu a Júliusa Satinského.
V sobotu 15. januára uplynie 100 rokov od narodenia divadelného, filmového herca a vysokoškolského pedagóga, národného umelca Júliusa Pántika.
Július Pántik sa narodil 15. januára 1922 v Stredných Plachtinciach neďaleko Veľkého Krtíša. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Gymnázium navštevoval v Banskej Štiavnici. Hoci spočiatku odišiel do Bratislavy študovať právo, zlákalo ho herectvo. Začal študovať na bratislavskom Štátnom konzervatóriu, ktoré úspešne absolvoval v roku 1944. Ešte počas štúdia v roku 1942 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, v ktorom pôsobil až do roku 1992, keď odišiel do dôchodku. Rozlúčil sa hrou režiséra Martina Hubu "Zo života dážďoviek".
Od roku 1947 sa venoval i pedagogickej činnosti. Učil na odbornom doškoľovacom kurze na Štátnom konzervatóriu v Bratislave a neskôr na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde získal v roku 1959 akademický titul docenta.
Vynikajúco sa našiel v postavách slovenskej literárnej klasiky, ktorej diela čerpajú námety z dedinského prostredia.
Hoci zamladi začínal na javisku ako milovnícky typ, neskôr sa prepracoval k veľkým charakterovým úlohám. Jeho herecké majstrovstvo sa vyznačovalo striedmymi gestami a nezameniteľným hlasovým prejavom.
Na plátne sa objavil už v roku 1946 ako Mišo vo filme Varúj...! režisérov Paľa Bielika a Martina Friča. Takisto si zahral v komédii Čertova stena (r. Václav Wasserman, 1950) či v hudobno-tanečnej snímke Rodná zem oslavujúcej krásy Slovenska a jeho folklóru (r. Josef Mach, 1953).
Ďalšími umelecky hodnotnými dielami, v ktorých si Pántik zahral, je film Prípad pre obhajcu (r. Martin Hollý, 1964), a tiež komorná tragikomédia z prostredia nočnej vinárne Kým sa skončí táto noc (r. Peter Solan, 1965). V roku 1966 ho obsadil Andrej Lettrich do úlohy Gazdíka vo svojej kriminálke Vrah zo záhrobia.
Pod filmom Pštrosí večierok z roku 1969 je Pántik podpísaný aj ako režisér. V roku 1973 mu Jozef Zachar zveril hlavnú rolu v snímke Očovské pastorále.
V tom čase patril Július Pántik k najobsadzovanejším televíznym hercom. K jeho popularite prispeli aj televízne seriály, napríklad Nepokojná láska (1975) alebo Útek zo zlatej krajiny (1977) inšpirovaný prózou Jacka Londona.
Dodnes nezabudnuteľný je však seriál večerníčkov Bambuľkine dobrodružstvá, ktorý v roku 1982 nakrútil Juraj Lihosit. Pántik v ňom stvárnil dobrosrdečného Deda Jozefa. Svoje herectvo uplatnil aj v rozhlase a dabingu.
Posledné roky života prežil v ústraní. Zomrel 25. augusta 2002 v Bratislave vo veku 80 rokov.
Július Pántik získal v roku 1951 Štátnu cenu, bol viackrát odmenený cenami na českých i slovenských filmových festivaloch, získal tituly zaslúžilého (1966) a národného umelca (1979). V bratislavskej mestskej časti Dúbravka majú od mája 2012 Pántikovu ulicu, ktorá nesie meno obľúbeného a nezabudnuteľného slovenského herca Júliusa Pántika.
www.ZIVOTPO.sk
